Vitamín D a slnko: Výhody, preventívne opatrenia a čo robiť v zime

Vitamín D hrá dôležitú úlohu pri zdravých kostiach a zuboch. Prispieva k črevnej absorpcii vápnika a fosforu, podporuje tiež správne fungovanie imunitného a svalového systému. Ide o ideálny spôsob, ako posilniť imunitu prírodnou formou. Ako súvisí so slnkom?

Vitamín D a slnko

Vitamín D je tiež známy ako „slnečný vitamín“. Telo ho totiž produkuje vtedy, keď slnečné svetlo dopadá priamo na pokožku. Ľudia, ktorí žijú na severnej alebo južnej pologuli od 40° zemepisnej šírky, nie sú počas zimných mesiacov vystavení dostatočnému množstvu UVB, čo má za následok nedostatok vitamínu D.

Vďaka zemepisnej šírke Slovenska a striedaniu ročných období nemáme od októbra až do apríla zabezpečenú dostatočnú produkciu vitamínu D zo slnka. Prečo? Vitamín D sa vtedy netvorí.

Čo spôsobuje nedostatok produkcie vitamínu D?

• Nedostatok slnečných lúčov priamo na pokožke,
• lokalita, časť dňa, smog,
• vek, životný štýl,
• čas strávený pobytom na slnku,
• používanie ochranných faktorov, ktoré absorbujú väčšinu UVB žiarenia (počas leta),
• bežný pobyt na slnku je v lete nedostatočný.

Ako sa vystaviť slnku, aby sa aktivovala jeho produkcia?

Faktory, ktoré ovplyvňujú tvorbu vitamínu D v koži, sú najmä UVB žiarenie a individuálne vlastnosti. Na aktiváciu syntézy vitamínu D sú potrebné ultrafialové lúče UVB so špecifickou vlnovou dĺžkou.

Tieto lúče sa dostanú do atmosféry, a preto sú exponovanej pokožke k dispozícii len počas obmedzeného počtu hodín, ktoré sa líšia v závislosti od ročného obdobia a zemepisnej šírky.

Na Slovensku v zimných mesiacoch podiel UVB žiarenia zodpovedného za produkciu vitamínu D klesá v dôsledku zväčšujúceho sa uhla slnečných lúčov so Zemou. Slnečné žiarenie je tiež ovplyvnené poveternostnými podmienkami (najmä prítomnosťou oblačnosti) a znečistením ovzdušia, pretože aj nárast ozónovej vrstvy môže absorbovať UVB lúče.

Syntéza vitamínu D sa tiež líši od človeka k človeku, v závislosti od stavu pigmentácie pokožky – tí, ktorí majú tmavšiu pokožku, teda bohatšiu na melanín, sú schopní syntetizovať pri rovnakom čase slnenia menej vitamínu D ako tí so svetlejšou pokožkou.

Syntézu môže ovplyvniť aj vek – starší ľudia, ak sa iné faktory nemenia, produkujú až o 30 % menej vitamínu D ako mladí ľudia.

Znížiť produkciu vitamínu D môžu aj opaľovacie prípravky s ochrannými faktormi, ktoré sú dôležité a nevyhnutné pre ochranu pokožky pri priamom slnení.

Je dôležité uvedomiť si, že UVB lúče neprechádzajú cez sklo. Vitamín D sa tak netvorí ani za oknom.

Na čo si dať pri pobyte na slnku pozor?

Hoci priame slnečné žiarenie pomáha produkovať vitamín D, nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu môže spôsobiť akútne a chronické nepriaznivé účinky na zdravie pokožky, očí a imunitného systému. Okrem začervenania a popálenín kože môže prispievať aj k predčasnému starnutiu pokožky a vzniku rakoviny kože.

Keď trávite čas na čerstvom vzduchu, musíte byť opatrní. Odporúčame vám dodržiavať niekoľko jednoduchých opatrení:

• V lete čo najviac obmedzte priame vystavovanie sa slnku približne v čase medzi 11. a 15. hodinou. Ultrafialové lúče sa môžu dostať na pokožku aj v tieni. Odrážajú sa od okolitých povrchov (voda, piesok) alebo prechádzajú tkaninami.
• Keď sa expozícii nedá vyhnúť, je dôležité na pokožku nezakrytú odevom nanášať ochranné opaľovacie krémy(s ochrannými faktormi aspoň SPF 15 a v každom prípade vhodné pre váš fototyp) s anti-UVA a UVB slnečnými filtrami. Aby boli tieto produkty užitočné a účinné, musia sa používať správne a v správnom množstve. Aplikáciu opakujte každé dve hodiny a ešte častejšie tam, kde dochádza k intenzívnemu poteniu alebo po kúpeli či sprche.
• Chráňte si oči pred slnkom vhodnými okuliarmi.
• Špeciálnu pozornosť venujte deťom a dojčatám. Odborníci vo všeobecnosti neodporúčajú vystavovať priamemu slnečnému žiareniu deti v prvom roku života.

Autor článku: RNDr. Monika Halmová 

Zdroje:

CARLBERG, C., HAQ, A.: The concept of the personal vitamin D response index. J Steroid Biochem Mol Biol., 2018; 175(1), s. 12 – 17.

HOLICK, M.F.: The vitamin D deficiency pandemic and consequences for nonskeletal health: mechanisms of action. Mol Aspects Med, 2008;29(6), s. 361 – 368.

CHRISTAKOS, S., DHAWAN, P., BENN, B. et al.: Vitamin D: Molecular mechanism of action. Ann NY Acad Sci, 2007;Nov:1116, s. 340 – 348.

LIPS, P.: Vitamin D physiology. Prog Biophys Mol Biol. 2006 Sep;92(1):4-8. doi: 10.1016/j.pbiomolbio.2006.02.016. Epub 2006 Feb 28. PMID: 16563471.

MAILHOT, G., WHITE, J. H.: Vitamin D and Immunity in Infants and Children. Nutrients. 2020 Apr 27;12(5):1233. doi: 10.3390/nu12051233. PMID: 32349265; PMCID: PMC7282029.

ROSEN, C. J., ABRAMS, S.A., ALOIA, J.F. et al.: IOM committee members respond to Endocrine Society vitamin D guideline. Clin Endocrinol Metab, 2012;97(4), s. 1146 – 1152.